farnost bajerovfarnost bajerovfarnost bajerovfarnost bajerov

Návštevnost

História farnosti

AAA

Kňazi farnosti

 

p. Lukáš 

 

 

 

 

1. Michal Tomaškovič (1798 - 1825)

     Prvý farár pôsobiaci v tejto farnosti. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva, patril do skupiny slovenskych národneorientovaných kňazov bernolákovskej generácie. Pod jeho vedením postavili v Bajerove v rokoch 1808-1809 farskú budovu.  

2. Andrej Lukáč (1825 - 1879)

     Druhý farár pochádzal z Močidľan a bol infirmárom prešovského dištriktu. V Bajerove prežil 4 epidémie cholery a za jeho hrdinský postoj voči chorým ho v roku 1857 cisár vyznamenal Rado zlatého kríža. na jeho hrobe v Bajerove je nápis "Tu odpočiva verní služebník boskí Andreas Lukacs 54 roki jak pleban Bajerovski +1879 zlatým krížem zasluhach od najjasnejšího kráľa ozdobení. Narodil sa 1797."

3. František Jávorský (1879- 1891)

     Počas jeho pôsobenia bola opravená farská budova a taktiež zadovážil pre farský kostol dva zvony

4. ICDr Pavol Virágh (1891- 1902)

     Narodil sa v Chabžanoch (dnes súčasť obce Lemešany). 

5. Ján Prokopovič (1902 - 1938)

     Od roku 1928 bol aj prešovským dekanom. Vedel pekne maľovať a sám vymaľoval za svojho pôsobenia aj bajerovský kostol. 

6. Vincent Janitor (1939 - 1952)

     Do farskej kroniky napísal obsiahle spomienky na svoje účinkovanie v bajerovskej farnosti. Tieto vyznania svedčia o jeho láske k ľuďom, ku kraju a svojmu povolaniu. Keď ho oslovovali "veľkomožný pane",  on ich opravil - Ja som váš duchovný otec.

7. Juraj Jendželovský (1952 - 1953)

     Pôsobil tu iba štyri mesiace. Mal opletačky s ŠTB pre údajnú tajnú vysielačku, ktorú eštebáci hľadali na povale kostola a vo farskej budove. Hneď potom ho zaistili. Bol odsúdený na 18 rokov straty slobody a internovaný do Jáchymovských uránových dolov. Väznený bol do roku 1960 a mimo duchovnej služby bol ešte ďalších 6 rokov. Zomrel v r. 2004 v Michalovciach.  Samozrejme že žiadna vysielačka sa nenašla, podobne ako u mnohých iných podobne odsúdených.  

8. Karol Džupina ( 1953 - 1955)

     V roku 1951 bol internovaný v Ptp (pomocný technický prápor) v Mučeníkoch. Po niekoľkých mesiacoch bol prepustený.  15. 2. 1953 prišiel za administrátora do Bajerova. Po troch rokoch pôsobenia bol dislokovaný do Raslavíc pri Bardejove.

9. Mons. Michal Adam (1955 - 1974)

     V roku 1943 dostal titul pápežského komorníka. Do farnosti za ním prichádzalo mnoho kňazov, ktorých poznal ešte zo svojho pôsobenia v Košiciach kde pôsobil na biskupskom úrade i pri výchove kňazského dorastu.  Pod jeho vedením prebehla generálna oprava farského kostola v Bajerove. V roku 1968- 70 sa iniciatívne zapojil do Diela koncilovej obnovy. Bol vážnym kandidátom na post košického biskupa, čo sa však neuskutočnilo pre bratskú pomoc sovietských vojsk v roku 1968 a následnú normalizáciu. V roku 1973 oslávil v Bajerove 50 výročie svojej kňazskej vysviacky za veľkej účasti veriaceho ľudu. 

10. p. Lukáš Ladislav Vrábeľ OFM (1974 - 1990)

     Počas komunizmu bol 17. apríla 1950 zaistený a deportovaný do Hronského Beňadika. Odtiaľ ho s ostatnými františkánmi deportovali do Kostolnej pri Trenčíne. Pracoval v Ptp na výstavbe nosickej elektrárne. 1. mája 1950 bol prepustený. Ešte toho istého roku bol však povolaný do Ptp v Svätej Dobrotivej. Potom nasledovali ďalšie miesta, kde manuálne pracoval ako príslušník Ptp na rozličných stavbách socializmu: v Strašiciach, Hornej Planej, Kadani, Rajhrade, Novom Jičíne, Bratislave, Plaveckom Podhradí, Zvolene, Hronseku, Komárne a Banskej Bystrici. V Kadani ho podrobili nepríjemnému vyšetrovaniu, lebo z tábora ušli saleziáni Anton Hlinka a don Sitár s ktorými bol ubytovaný v jednej izbe. Počas pobytu v Ptp bol v roku 1951 odsúdený Štátnym súdom vo Zvolene za trestný čin prechovávania nedovolenej literatúry, resp. letákov Dr. ladislava Janusa "Hmota sa búri" Odsúdili ho na päť mesiacov straty slobody. Po návrate do civilného života pracoval ako elektromontér "Krížiku" Prešov. V roku 1969 sa vrátil do kňazskej služby.  V Bajerove pôsobil od roku 1974. Svojej práci sa venoval s veľkou horlivosťou. Pustil sa do opravy farskej budovy a okolia kostola v Bajerove, na ktorm bola obnovená aj fasáda. Veľmi často ho bolo vidieť na prechádzkach po okolitých lesoch, ktoré poznal ako vlastnú dlaň. V roku 1991 bol rehabilitovaný za nespravodlive odsúdenia. 

11. ThDr Pavol Čech (1990- 2005)

     Počas svojho pôsobenia vo farnosti obnovil činnosť kresťanskej organizácie Slovenský orol. Bol vymaľovaný kostol a vymenené okná v kostole v Bajerove. V decembri 2004 bol konsekrovaný kostol vo filiálnej obci Žipov, ktorý si veriaci opravili z vlasných zdrojov.  

 

12. Mgr. Miroslav Marcin ( 2005 -

 

Porovnaj  - Žipov a okolie, ThDr.  Peter Sedlák Phd. - Mgr. Helena F. Sedláková, Timeprint Žilina, 2009. 


22.03.2016
História farnosti
          Na zriadenie farnosti dal iste p...

 

27.02.2015
Kňazi farnosti
  p. Lukáš      &...